Družobné mesta

Mesto leží 30 kilometrov na severovýchod od Užhorodu, na ľavom brehu Latorice pod horou Sztrij, pri sútoku rieky Latorica s potokom Svaljava. Mesto je národnostne zmiešané. Žijú v ňom rusíni, nemci, maďari a slováci. Má približne 18 000 obyvateľov. Časťou mesta sú aj obce Nagybisztra a Újtövisfalva.

Názov mesta je odvodené od slovanského slova szoly (soľ).
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263 pod menom Zoloa. Územie mesta bola však obývanou už od praveku. Našli sa tu nálezy z doby bronzovej a smerom na Tövisfalva našli hrobku z doby príchodu starých Maďarov.

Vývoj mesta sa začalo v roku 1728 keď sa stal vlastníctvom rodiny Schönborn. V roku 1798 dostal obec právo na usporiadanie jarmokov. O necelých sto rokov bolo pripojené k mestu obec Nagybisztra (v roku 1888), a takto mestečko rozrastalo nielen z ekonomického hľadiska, ale aj počtom obyvateľov.

V rokoch 1944 a 1945 v meste fungoval tzv. distribučný tábor (Sovjetský sústreďovací tábor), kde zomrelo viac ako 10 tisíc ľudí. Ich neoznačený hrob sa nachádza na kraji mesta. Väčšina pozbieraných ľudí zomrelo alebo sa stratilo v ruských Gulagoch.

Mesto Veľké Kapušany podpísalo vyhlásenie o cezhraničnej spolupráce s mestom Svaljava dňa 8.6.2005.

Web: svaliava.osp-ua.info

Mesto sa nachádza 82 kilometrov severovýchodne od mesta Arad, na ľavom brehu Fehér-Kőrös. Šachovnicové osídlenie v kopcovitom kraji dostalo meno po svojom potoku.

Prvé zmienky osídlenia pochádzajú z roku 1552. Od 16. storočia až do 1876 je mestom s agrárnym charakterom najprv Zarándskej potom Aradskej župy.
V roku 1566 bolo mesto podpálené Turcami a v roku 1576 znovu zbúraný vojakmi. V roku 1597 Zsigmond Báthory získal mesto späť od Turkov. V tom čase Borossebes patrilo k hradu Dézna.

Začiatkom 18. storočia bola v meste založená huta, v ktorej sa spracovávala železná ruda získaná z okolí mesta. Obec bol v roku 1746 obývaný 32 maďarskou a 19 rumunskou rodinou. V polovici storočia bol centrom kniežatstva Rajnalda z Modeny. V roku 1786 sa stál hospodárskym centrom strednej časti regiónu Fehér-Kőrös s významným jarmokom, kde sa predávali ovocia a obchodovalo sa s remeselníckymi výrobkami. Najrozvinutejším bolo hrnčiarstvo a remeslá, kde sa spracúvalo drevo.

Od roku 1806 kniežatstvo patrilo grófovi Königsegg-Rottenfels. V tomto období mal približne 1000 obyvateľov. Na kopci pri meste sa pestovalo hrozno, kým vinice nezničila rozsiahla epidémia.

Koncom 19. storočia Vilmos Jan založil v meste zlievareň, ktoré prinieslo ekonomický rast pre obec. V roku 1881 bola postavená železničná trať na úseku Arad-Kőrösvölgy cez Borossebes, čo spojilo mesto s Aradom.

Obec dostala štatút mesta až v roku 1968. Dovtedy fungovala ako dedina. V súčasnosti má Sebis 5343 obyvateľov. Je dôležitým dopravným úzlom.

Naše mesto spolupracuje s mestom Sebiş od 14.10.2006.

Viac o meste môžete dočítať na ich webovej stránke.

Web: www.primariasebis.ro