Družobné mesta

Svaljava - Ukrajina

altMesto leží 30 kilometrov na severovýchod od Užhorodu, na ľavom brehu Latorice pod horou Sztrij, pri sútoku rieky Latorica s potokom Svaljava. Mesto je národnostne zmiešané. Žijú v ňom rusíni, nemci, maďari a slováci. Má približne 18 000 obyvateľov. Časťou mesta sú aj obce Nagybisztra a Újtövisfalva.

Názov mesta je odvodené od slovanského slova szoly (soľ).
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263 pod menom Zoloa. Územie mesta bola však obývanou už od praveku. Našli sa tu nálezy z doby bronzovej a smerom na Tövisfalva našli hrobku z doby príchodu starých Maďarov.

Vývoj mesta sa začalo v roku 1728 keď sa stal vlastníctvom rodiny Schönborn. V roku 1798 dostal obec právo na usporiadanie jarmokov. O necelých sto rokov bolo pripojené k mestu obec Nagybisztra (v roku 1888), a takto mestečko rozrastalo nielen z ekonomického hľadiska, ale aj počtom obyvateľov.

V rokoch 1944 a 1945 v meste fungoval tzv. distribučný tábor (Sovjetský sústreďovací tábor), kde zomrelo viac ako 10 tisíc ľudí. Ich neoznačený hrob sa nachádza na kraji mesta. Väčšina pozbieraných ľudí zomrelo alebo sa stratilo v ruských Gulagoch.

Mesto Veľké Kapušany podpísalo vyhlásenie o cezhraničnej spolupráce s mestom Svaljava dňa 8.6.2005.

Web: svaliava.osp-ua.info

Sebiş - Rumunsko

Mesto sa nachádza 82 kilometrov severovýchodne od mesta Arad, na ľavom brehu Fehér-Kőrös. Šachovnicové osídlenie v kopcovitom kraji dostalo meno po svojom potoku.

Prvé zmienky osídlenia pochádzajú z roku 1552. Od 16. storočia až do 1876 je mestom s agrárnym charakterom najprv Zarándskej potom Aradskej župy.
V roku 1566 bolo mesto podpálené Turcami a v roku 1576 znovu zbúraný vojakmi. V roku 1597 Zsigmond Báthory získal mesto späť od Turkov. V tom čase Borossebes patrilo k hradu Dézna.

Začiatkom 18. storočia bola v meste založená huta, v ktorej sa spracovávala železná ruda získaná z okolí mesta. Obec bol v roku 1746 obývaný 32 maďarskou a 19 rumunskou rodinou. V polovici storočia bol centrom kniežatstva Rajnalda z Modeny. V roku 1786 sa stál hospodárskym centrom strednej časti regiónu Fehér-Kőrös s významným jarmokom, kde sa predávali ovocia a obchodovalo sa s remeselníckymi výrobkami. Najrozvinutejším bolo hrnčiarstvo a remeslá, kde sa spracúvalo drevo.

Od roku 1806 kniežatstvo patrilo grófovi Königsegg-Rottenfels. V tomto období mal približne 1000 obyvateľov. Na kopci pri meste sa pestovalo hrozno, kým vinice nezničila rozsiahla epidémia.

Koncom 19. storočia Vilmos Jan založil v meste zlievareň, ktoré prinieslo ekonomický rast pre obec. V roku 1881 bola postavená železničná trať na úseku Arad-Kőrösvölgy cez Borossebes, čo spojilo mesto s Aradom.

Obec dostala štatút mesta až v roku 1968. Dovtedy fungovala ako dedina. V súčasnosti má Sebis 5343 obyvateľov. Je dôležitým dopravným úzlom.

Naše mesto spolupracuje s mestom Sebiş od 14.10.2006.

Viac o meste môžete dočítať na ich webovej stránke.

Web: www.primariasebis.ro

Radymno - Poľsko

altMesto sa nachádza neďaleko Ukrajinskej hranici v juho-východnej časti Poľska. Mestečko má približne 5 000 obyvateľov.

Územie mesta je obývané od neolitu. Svedčia o tom aj pozostatky osady z 2.-3. storočia, ktoré sa našli v katastri mesta v polovičke 20. storočia. Mestské privilégia a právo konať trhy dostalo Radymno v roku 1431. Stál sa rušným hospodárskym centrom, kde sa založili voľné cechy, ako výroba lana, bitúnok a pod. Vyplývajúc z geografickej polohy mesta jeho územie bolo častokrát rozvrátené vojnami. Okrem vpádov vojsk mesto bolo trikrát zničené aj požiarom. Za každým vstal zo svojich ruín. Po búrlivých rokoch prinieslo znovu rozvoj 19. storočie, kedy sa stalo sídlom župy. Po druhej svetovej vojne mesto malo 3500 obyvateľov. 70 ha vodná nádrž vytvára podmienky na rozvoj vodnej turistiky, ktorá v dnešnej dobe má značný vplyv na rozvoj hospodárstva mesta.

Od roku 1994, keď naše mesto podpísalo vyhlásenie o cezhraničnej spolupráci s mestom Radymno sa konalo veľa spoločných športových a kultúrnych podujatí.

Web: radymno.pl