Géczi Lajos

(1926 - 2008)

Narodil sa 30. mája 1926 v Križanoch. Ako mladý muž bol deportovaný s viacerými kapušančanmi na „malenkij robot", do ruského zajatia. Po rokoch utrpenia napísal svoju prvú knihu názvom Civilek hadifogságban (Civily v zajatí). Po návrate domov absolvoval maďarsko- ruskú fakultu na Univerzite Pedagógie. Do odchodu do dôchodku účinkoval ako učiteľ gymnázia vo Veľkých Kapušanoch. V šesťdesiatych rokoch on bol navrhovateľom oživenia duchovnosti Jánosa Erdélyiho. Podobne ako Erdélyi, spustil sa do etnografického výskumu, pozbieral ľudové povesti, legendy a zabudnuté detské hry Použia a pozdĺž Ondavy. Bol navrhovateľom a zakladateľom múzea Jánosa Erdélyiho.

Ako uznanie za prácu dostal v roku 1989 medailón Sebestyén Gyula, v roku 1993 Márton Áron. V roku 2000 dostal ocenenie „Pre školy s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku".

V roku 2006 sa stál čestným občanom mesta. Zomrel v roku 2008.