Erdélyi János

Najvýznamnejšou osobnosťou Veľkých Kapušian je Erdélyi János, básnik, dramatik, filozof, estetik a etnograf.
Narodil sa 1. apríla 1814 v bývalej samostatnej obci Malé Kapušany. Jeho rodný dom stál v blízkosti rímskokatolíckeho kostola v dnešnej Malokapušianskej ulici. Erdélyi pochádzal z poddanskej rodiny a štúdiá mohol ukončiť iba vďaka tomu, že sa stal vychovávateľom.
Jeho pamiatku obyvatelia mesta verne zachovávali, ale po r. 1914 ako by na jeho ducha padol prach zabudnutia. Až na 150. výročia jeho narodenia si v r. 1964 obec pripomenula význam svojho rodáka a od tých čias sa začiatkom apríla pre jeho pamätníku konajú spomienkové podujatia. 

Meno. J. Erdélyiho pripomína na kalvínskom kostole pamätná tabuľa odhalená r. 1894, r. 1965 bola v kultúrnom dome otvorená pamätná izba o jeho živote a diele, r. 1968 pomenovali po ňom ulicu a odhalili mu v meste pamätník, ktorého autorom je J. Nagy. Od roku 1995 je umiestnená pred základnou školou s maďarským vyučovacím jazykom, ktorá nesie jeho meno.

Od roku 1964 sa každý rok konajú v meste Dni J. Erdélyiho, ktoré úrovňou, významom patria k najhodnotnejším podujatiam juhovýchodného regiónu Slovenska. Erdélyi významne prispel k posilneniu ľudového vplyvu na literatúru v Uhorsku, trojzväzkovou zbierkou ústnej ľudovej slovesnosti: Népdalok és mondák (Ľudové piesne a povesti, 1846 - 48), z ktorej vyplýva aj charakteristika estetických zásad a vyzdvihnutie významu folklóru.

Významné miesto v Erdélyiho vedeckom živote zaujímajú aj literárnovedné štúdia a kritické články analyzujúce literárnu tvorbu jeho súčasníkov. Táto časť Erdélyiho života a tvorby ovplyvnila estetické kritéria na úroveň literárnej tvorby a upozornila zároveň aj na tolerantnosti v umení. Erdélyiho estetické a filozofické práce sa stali piliermi uhorskej filozofie a autorova beletristická a básnická tvorba právom zaujíma čestné miesto v literatúre.